Telefón mu neprestajne vyzváňa

Do vyššej súťaže skočil rovnými nohami a hneď dal o sebe vedieť 20-ročný Tomáš Steininger, ktorý zo štvrtoligovej Čane posilnil Vyšné Opátske. V novom prostredí sa dokázal veľmi rýchlo udomácniť a v treťoligovom Opátskom sa razom stal najlepším strelcom. Na svojom konte mal do súboja s Vysokými Tatrami osem gólov. Výkonmi zaujal vyhľadávačov talentov, pričom sa mu otvárali nové možnosti opäť hrať vo vyššej súťaži.  

KOŠICE. Po nedeľňajšom kole však ponuky pre tohto mladého hráča musia nateraz počkať, lebo po nešetrnom zákroku hráča V. Tatier opustil ihrisko na nosidlách. Výsledok stretu bol pre Steiningera krutý - dvojitá zlomenina predkolenia, s ktorou skončil na úrazovej chirurgii. Včera s nami hovoril, pričom neskrýval veľké sklamanie.

Tomáš, ako sa cítite?

"Čo mám povedať, no ako v nemocnici. Času mám viac ako dosť."

Spomínate si na daný okamih?

"Dostal som dobrú prihrávku, tak som si hodil loptu dopredu, no súperov hráč mi zasiahol nohu a už to bolo."

Zaujímal sa previnilec, ako na tom zdravotne ste?

"Bol som v šoku a veľmi som ani okolie nevnímal, ale prišiel ma poklepať po pleci."

V minulosti ste už mali niečo zlomené?

"Pred rokom som mal zlomenú ihlicu na pravej nohe. Teraz mám zlomeninu na opačnej."

Čo ste sa dozvedeli od lekárov?

"Ešte v nedeľu mi naprávali zlomené kosti, píšťala je už na svojom mieste a dnes by sa mali pozrieť, ako je na tom ihlica. Pokiaľ sa im ju podarí dostať na miesto, nebude nutná ani operácia, ale sadrová ozdoba na nohe nebude chýbať."

Duel ste nedohrali, ale iste vám výsledok niekto oznámil.

"Áno, viem, ako sa zápas skončil, lebo telefón mi stále vyzváňa. Volajú spoluhráči aj kamaráti, ktorí sú zvedaví, ako som na tom. Za mnou už boli aj funkcionári klubu s trénerom."

Mali ste dobrú fazónu, na konte osem gólov za rovnaký počet stretnutí, čo je dobrá vizitka strelca.

"Bol som rád, že sa mi darilo a už sa ozvali aj niektoré kluby, že majú o mňa záujem. Chcel som mužstvu pomôcť v každom stretnutí. Stále som sa snažil hrať naplno aj v tomto zápase, ale nakoniec to dopadlo, ako dopadlo. Najmenej päť mesiacov si futbal nezahrám a som z toho smutný."

utorok 19. 10. 2010 | Jaroslav Glovičko

Komentáre

Pridať komentár